Obec Stará Bystrica vznikla približne v roku 1585, písomne je však doložená až v roku 1636. Predtým obec patrila do farnosti Teplička, v roku 1815 tvorila samostatný dekanát s filiálkami Klubina a Radôstka.
Súčasný kostol je neogotická stavba z konca 19. stor. Drevený kostol postavený približne v čase vzniku farnosti bol zasvätený archajelovi Michalovi, stál približne na mieste dnešného kostola, avšak v roku 1889 úplne vyhorel.
Predkladané údaje o filiálkach ukazujú, že Filiálka Klubina ako obec vznikla približne v 16. stor. Písomne je doložená r. 1662. Od začiatku patrí k starobylej farnosti. Filiálkou farnosti bola aj Radôstka, ktorá vznikla v 1. polovici 17. stor.
V Starej Bystrici od roku 1945 pôsobili farári: Ján Gahér (1936-1989), ThDr. Marián Šuráb (1989-1994), Ján Hrabovský (1994-1997), Pavol Maretta (1997-2009), Miroslav Janás (2009-2019).
Oznamy farnosti pokrývajú celý týždeň - sväté omše, sviatosti, svadby aj pohreby. Liturgický deň je možné sledovať v aktuálnych týždenných rozvrhoch, ktoré zahŕňajú aj podrobnosti pre Filiálky Klubina a Stará Bystrica.
Označené sú aj najdôležitejšie body farskej infraštruktúry: sídlo farnosti Stará Bystrica, spolu s filiálkami Klubina a Radôstka; kaplnky a pamätníky ako Kaplnka Božieho milosrdenstva a Kaplnka Panny Márie v Klubine, ktoré spolu s farskou kaplnkou tvoria súčasný obraz miestnej spirituality.
Pod farnosť Stará Bystrica patria nasledovné filiálky a obce: Klubina, Stará Bystrica. Sídlo farnosti je v obci Stará Bystrica v okrese Čadca. Presnú adresu a kontakt nájdete v sekcii „Kontakt a poloha“ na oficiálnej stránke.
Liturgický deň a aktuálne informácie o časoch svätých omší a iných udalostiach sú zverejnené v sekcii Oznamy farnosti - časy omší, rozpis svätých omší a informácie o farnosti Stará Bystrica v Žilinskej diecéze.
Filialka Klubina ako obec vznikla približne v 16. stor. a bola písomne doložená v r. 1662, pričom od začiatku patrí k starobylej farnosti; Radôstka, pôsobiaca ako filiálka, vznikla v prvej polovici 17. stor. Obyvatelia a farnosť si udržujú kontinuitu cez dlhé obdobia, pričom súčasný kostol z konca 19. stor. predstavuje neogotickú architektúru a nadväzuje na predchádzajúce duchovné a spoločenské tradície regiónu.
V průběhu rokov sa menili aj administratívne a duchovné vedenie farnosti. Dnes sú informácie a oznamy pravidelne aktualizované, aby pokryli potreby miestnych veriacich a spoluobčanov v okrese Čadca.
