Každý návštevník, ktorý sa zúčastní svätej omše, bude pri príchode zapísaný do knihy návštev našou informátorkou (je potrebné preukázať sa občianskym preukazom). V podkroví hospicu (hneď za Ekumenickou miestnosťou) sa nachádza aj adoračná Kaplnka svätého Jozefa, ktorá slúži pre pacientov, príbuzných, zamestnancov i dobrovoľníkov na duchovné stíšenie a adoráciu. „Kaplnka, či kostol je vlastným miestom liturgickej modlitby. Príhovor autorky mozaiky v adoračnej kaplnke - sestry M. Svätý Jozef, ženích Panny Márie a pestún Pána Ježiša sa najčastejšie vyobrazuje ako stojí pri Ježišovi v jasliach spolu s Pannou Máriou; s malým Ježišom v náručí a s ľaliou v ruke; s Ježišom pri svojej práci a niekedy ho môžeme nájsť ako Umierajúceho v Ježišovom náručí. Tradícia hovorí, že Jozef tichučko zaspal v Ježišovom náručí a preto je svätý Jozef patrónom dobrej smrti. Mozaika je vytvorená z rôznofarebných kúskov obkladového materiálu. Nesie podobu svätého Jozefa, kľačiaceho pred Sviatosťou Oltárnou, ako kedysi v Betleheme pri jasliach. Jeho postoj prezrádza niečo z jeho života, ktorý bol isto naplno aktívny, no čo je dôležitejšie, bol plný Boha. Kľačí, adoruje Krista, Ježiša, ktorý je ukrytý v Bohostánku. Celá postava je vkomponovaná do akéhosi kruhu, či špirály prevažne modrej farby, čo predstavuje jeho život modlitby. Hnedá, zemitá farba v spodnej časti mozaiky poukazuje na to, že Jozef bol človek, ktorý žil reálne na zemi, život, ktorý prináša i bolesť, strach, ale i radosť a nádej, čo sa odzrkadľuje v hornej časti. Jej konkrétnu podobu tu nenájdeme, no predsa nemôže chýbať tam, kde ide o jej Syna. Zahľaďme sa na pozadie Bohostánku, jeho farbu a špirálovitý tvar ukončený hviezdou nad hlavou svätého Jozefa. Objavíme tak skrytý, no zároveň žiarivý (hviezda) obraz Márie. Ježiš sa nachádza v jej lone a celú ju preniká. Robí ju čistou, pokornou, tichou a sústredenou. Na záver sa chcem poďakovať. Na prvom mieste Bohu, ktorý je pôvodcom všetkého, a ktorý si ma zamiloval skôr ako som uzrela svetlo sveta. Nech on sám doplní to, čo nebolo v mojich silách. Moja veľká vďaka patrí práve svätému Jozefovi, ktorý mi tak hmatateľne pomáhal. Až teraz viem, čo je to pomoc a príhovor svätých.
Vo svojom vnútri sme cítili, že toto je miesto, ktoré potrebuje uzdravujúcu silu evanjelia. A tak začala 5-členná komunita svoje oficiálne pôsobenie v tomto meste 8.3.2019 posvätením kaplnky a nových obývacích priestorov v podkroví fary. Sr. Leontýnka vstúpila do priestorov herne z chodby, kde sa po príchode do škôlky prezliekala. Napriek týmto detailům sa zameranie presúvalo na aktivitu v „Lesnom klube František“: učiť deti prostému životu, úprimnosti a schopnosti odpúšťať. Deti sú veľmi citlivé a vnímavé; prežívajú obdobie, kedy sú schopné veľa pozitívneho nasávať.
Sr. V novembri 2019 otvorila Charita v Přerove Nízkoprahové denné centrum pre ľudí bez domova. Táto skupina ľudí bola a je mojmu srdcu veľmi blízka a služba v tomto centre sa stala mojou hlavnou misiou. Postupne si k nám nachádzalo cestu stále viac ľudí v núdzi. V centre majú možnosť teplej stravy, hygieny, pomáhame im s vybavovaním rôznych úradných záležitostí, pri obnovení kontaktu s rodinou, s hľadaním práce a ubytovania. Nič nie je čiernobiele a príbeh každého jedného človeka je úplne jedinečný. Ja si v práci s ľuďmi bez domova často uvedomujem, ako ľahko môže človek v živote prísť o všetko, čo budoval a na čom si zakladal. Aký dôležitý je súcit, porozumenie a pomocná ruka v správny čas.
sess Sr. Som na Morave už tretí rok a momentálne pracujem v Charite v Přerove ako opatrovateľka. Navštevujem starých a chorých ľudí, ktorí majú dohodnutú službu cez charitu. Práca je to zaujímavá a vždy je čo sa učiť. Spoznávam charaktery ľudí a ako sa mení človek v rôznych etapách života. A čo je potrebné a ako cítim misiu práve tu? Stačí sa ukázať na ulici a mnohí ľudia začnú komunikovať sami. Hľadanie Boha sa odzrkadľuje v rozhovore mnohými spôsobmi. Niekedy len jednoduchými otázkami a neraz i značne zložitými a filozofickými otázkami.
V české komunitě jsem od svých 1. slibů už druhým rokem jako juniorka a také jediná česká sestra. Pracuji jako lékařka na interně v blízké Kroměříži. V poslední době mé povolání hluboce ovlivnila pandemie COVID 19, kdy patříme mezi nejzasaženější regiony. Katarínka is the name of the ruin of St. Catherine’s Church that was once part of St. Catherine’s Monastery dedicated to St. Catherine of Alexandria. Katarínka is situated in the forests of the Little Carpathian Mountains in south-western Slovakia.
Monastery, which used to belong to the Franciscan order, was established in 1618 at place where, according to legends, St. Catherine of Alexandria had appeared to young nobleman - a later hermit Ján Apponyi. Buildings were built there in the early baroque style with late gothic elements. Katarínka used to be a place where monks lived their busy but peaceful lives and where pilgrims from the near and wide surroundings made pilgrimages. In the 17th century, it was damaged by several Turkish invasions and imperial armies, but it was repaired each time and the life continued here. Anyway, it was not the armies, but politics that succeeded - the monastery was closed down due to the reform of Emperor Joseph II in July 1786.
Spoločenstvo v Haniske vzniklo ako tretie pôsobisko Milosrdných sestier Svätého kríža na Slovensku. Už na začiatku roku 1878 šľachetná grófka požiadala vedenie Moravskej provincie o tri sestry. Jej žiadosti bolo vyhovené, a tak dňa 8. októbra 1878 prišli do Hanisky prvé tri sestry. V roku 1882 bola v kláštore zriadená druhá učebňa, v roku 1900 bola vystavená druhá miestnosť pre opatrovňu a v roku 1909 tretia učebňa pre ľudovú dievčenskú školu. Vyučovanie chlapcov sa realizovalo zvlášť. V základnej škole v Haniske, ktorá bola cirkevná, boli dve chlapčenské triedy, tri dievčenské triedy a osobitná opatrovňa. Bolo tam 264 žiakov a 96 malých detí. Sestry tu pôsobili do 30. Pre celú Slovenskú provinciu je Haniska historickým miestom, lebo ju dvakrát navštívila spoluzakladateľka Milosrdných sestier Svätého kríža bl. Činnosť v Haniske sa čiastočne obnovila v roku 1991 po navrátení budovy štátom, ktorú bolo treba úplne zrekonštruovať.
Jedna sestra dohliadala na stavbu, druhá vyučovala náboženstvo, učila deti hrať na hudobných nástrojoch a tiež sa venovala paramentike. Najväčším poslaním sestier však bolo svedčiť svojím životom a modlitbami podporovať farské spoločenstvo. Do novoobnoveného kláštora sa sestry začali sťahovať v novembri 1993. Hlavným poslaním sestier bola starostlivosť o kňazov na dôchodku a katechéza mládeže. V priebehu niekoľkých rokov tu sestry doopatrovali a odprevadili na večnosť viacerých kňazov. Poslaním spoločenstva v súčasnosti je starostlivosť o staršie a choré spolusestry a o starších a chorých kňazov. Okrem toho však je činnosť spoločenstva rôznorodá. Vyučujú na základnej škole, venujú sa školskej a farskej katechéze, zúčastňujú sa farských sv. omší pre deti a mládež, pripravujú jasličkové pobožnosti a Dobrú novinu, ako aj letné tábory. Vyučujú aj rómske deti, ktoré pripravujú na 1. Sestry v spoločenstve denne pripravujú liturgiu, na ktorej sa zúčastňujú aj miestni farníci. Každý deň je tu polhodinová adorácia, v nedeľu a vo štvrtok majú hodinovú adoráciu, ktorú radi navštevujú aj farníci a ľudia z okolia. Sestry slúžia vo farnosti ako mimoriadne rozdávateľky sv. Kontakt: Milosrdné sestry Svätého kríža, ul. Slovenská provincia Milosrdných sestier Svätého kríža je súčasťou medzinárodnej Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža so sídlom v Ingenbohle. Založil ju páter Theodosius Florentini spolu so sestrou Máriou Teréziou Schererovou. Patrí k Regulovanému tretiemu rádu svätého Františka z Assisi a je kongregáciou pápežského práva.
Historické súvislosti Katarínky a společenství
Bývalé členky řádu Misionářek lásky upozorňují na problémy se zneužíváním uvnitř řádu. ŘÍM - Téměř tři desetiletí po své smrti zůstává svatá Tereza z Kalkaty ikonou charity a zakladatelkou řádu Misionářek lásky, která čelila i kritikám. Matka Tereza založila řád, jenž se stal jednou z nejslavnějších institucí katolické církve, avšak bývalé členky uvádějí i temné stránky vedení a kultury řízení. Popisují interní kulturu, která se vyznačovala mikroagresemi a tlacení, a popisují systém, který vedl k izolaci sester a kontrole nad jejich životy.
Podle vyjádření bývalých sester mělo docházet k přemísťování Pachatelky a oběti byly často nuceny mlčet; někdy se údajně jednalo o sexuální návrhy od spolusester. Další svědectví popisují logiku mlčení a tlaku na formaci, včetně sebeponižování a Duševních tlaků. Některé bývalé sestry popisují izolaci od rodin, omezení kontaktů a dohled nad každým jejich krokem.
Na popud veřejného tlaku a mezinárodního zájmu se některé bývalé sestry snažily kontaktovat Vatikán a dikasteria, avšak odpovědi nebyly prokazatelné nebo byly interpretovány jako nedostatečné. Anna Adamčiková uvedla, že ji nadřízení uráželi a ponižovali, a že léčila špatně; Katie Langoneová popisuje šikanu a psychické týranie, včetně tlaku brát léky. Isabel uvádza incidenty fyzického útoku mimo řád a po vyřešení problému byl cílený tlak na mlčení.
Crux zmiňuje, že papež František byl informován a že některé listy byly doručeny i v roce 2023; mezinárodní reakce na tyto obvinení je rozmanitá. Reakce Towey, mluvčí Misionářek lásky, popisuje tvrzení o zneužívání jako nepravdivé a připomíná 5 000 sester, které nadále slouží po celém světě. Crux uvádí, že některé bývalé sestry nadále usilují o reformu konstitucí a posílení mechanismů accountability, ale odpovědi v hierarchii často nebyly jednoznačné.
Současné poslání a praktické aktivity Komunity
Společenstvo v Haniske vzniklo ako tretie pôsobisko Milosrdných sestier Svätého kríža na Slovensku a jeho hlavné poslanie smeruje k starostlivosti o staršie a choré spolusestry a k duchovnímu doprovázení. Dnes sestry vyučujú na základnej škole, venujú sa školskej a farskej katechéze, zúčastňujú sa farských sv. omší pre deti a mládež, pripravujú jasličkové pobožnosti a Dobrú novinu, aj letné tábory. Každý deň je tu polhodinová adorácia a v nedeľu a vo štvrtok hodinová adorácia pre veriacich i okolie. Taktiež zohrávajú úlohu pri pastorácii v oblasti rómskej komunity. Kontakt: Milosrdné sestry Svätého kríža, ul. Slovenská provincia.
Kontext ekumenizmu je v praxi: sestry spolupracujú s miestnymi komunitami a hľadajú nové spôsoby, ako zprostředkovat svedectví o živom Bohu a milost víry sestrám a bratrům kolem nás. 24/7. Je to nepřetržitý modlitební řetězec za město a jeho potřeby. Plánujú už po druhé kurz Alfa. Teoretické poznatky o komunitě sú doplnené o praktické aktivity a historické souvislosti, aby čitateľ pochopil komplexnost pôsobenia sestr a jejich dopad na komunitu i širokou veřejnost.
Reakce a perspektivy reformy
Reakce na obvinění byla zveřejněna prostřednictvím oficiálního mluvčího Toweyho, který zdůrazňuje, že obvinění nejsou reprezentativní pro celou komunitu. Crux uvádí, že existuje snaha o dialog s Dikasteriem pre řeholníky a řeholnice, a že některé bývalé sestry vnímají, že změna je možná skrze reformu konstitucí a praxe uvnitř řádu. Dialog pokračuje s různými názory, některé sestry zůstávají skeptické k vyhlídkám na skutečnou změnu, jiné vyjadřují ochotu spolupracovat na zlepšení a transparenci.
Spiritual abuse in the Missionaries of Charity (mother Theresa) Congregation
Prameny a konfrontace s historickým dědictvím
Katarínka a Haniska představují rozdílné kapitoly v historii Miłosrdných sestier a obdobně zasahují do širokého kontextu katolické charity. Zatímco Katarínka odkazuje na starou klášerní tradici a kulturní dědictví, Haniska ukazuje moderní směr misijní péče o potřeby lidí bez domova a sociálně znevýhodněných. Společné prvky spočívají v důrazu na modlitbu, službu druhým a ekumenické spolupráci v přítomnosti složité etické debaty o řízení a kontrole v řádu.
tags: #komunita #misijnich #sester #pod #katerinkou