Samuel pocházel zo vznešeného efraimského rodu z mesta Rama a už ako dieťa ho matka dala do svätyne v Šíle. Cez Jahveho zjavenie je Samuel povolaný za proroka. Prorocky konal aj keď odišiel zo Šíla, keď ho zničili Filištínci. Samuel je posledným zo starozákonních sudců a jeho životný príbeh je prepojený s počiatkami izraelského kráľovstva a s úlohami proroka v službe Bohu.
Štúdia narodenia Božieho zasľúbeného Samuela opisuje matkinu túžbu a jej slib: “Hospodine zástupů, shlédneš-li na poníženie své otrokyně a daruješ jí mužského potomka, daruji jej tobě, Hospodine, na celý život; břitva se jeho hlavy nedotkne.” Tato slibná věta ustanovuje Samuelovo nazírské poslání na celý život. Když ho jako chlapce Bůh volal, Samuel nepoznal jeho hlas a myslel si, že ho volá Eli. Na opakovaném volání mu Eli poradil odpověď: “Mluv, Hospodine, tvůj služebník slyší.”
Samuel jako soudce a prorok
Samuel napomínal izraelský lid, aby nesloužil cizím bohům, a žádal očištění od modlářství. Sám se modlil za lid a v období, kdy byl lid nespokojený a žádal si krále, jednal podle Božího zákona a lidem vymezoval rámce pravého uctívání. Po zestárlosti ustanovil za soudce své syny Jóela a Abijáše, kteří působili v Beer-šebě a chovali se nepoctivě.
Izraelci si stěžovali Samuelovi v Ramě a ten po rozhovoru s Bohem přijal poselství vyhovět lidu a pomazal na krále Saula z Benjaminova kmene. Saul byl napomenut, protože nedbal na Boží příkazy. Dôsledok tohto sklamania bol, že Samuel dostal úlohu pomazat na kráľa Davida z Judova kmene (roku 1028 pr. n. l.). Samuel je označován za strážce Boží smlouvy a varovný prst proti kráľovstvu.
Boží volání a proroctví proti Eliho domu
V tretej kapitole Prvej knihy Samuelovej bol Samuel povolaný k službe Bohu v prítomnosti Élího. Hospodinovo slovo bolo vtedy vzácne a vidění nie bežné. Samuel slúžil Jehovovi, kým sa Boh rozhodol zvestovať proroctvá proti domu Élího v súvislosti s konaním jeho synov, ktorí zneužívali svoje výsady a kradli obetné dávky. Boží muž prinesl presný trest a zasľúbil trvalého služobníka, ktorý bude konať podľa Božieho srdca.
V nasledujúcich veršoch čítáme, že Hospodin povedal Samuelovi: „Napoňím všetko, čo som prehovoril proti tvojmu domu... a ustanovím verného kněze, ktorý bude jednat podľa môjho srdca.“ Tým verným knězem má byť Samuel, a jeho prorocká služba sa tak prepája s úlohami sudcu a náčelníka v Izraeli.
Kráľovstvo a význam Samuelovho učenia
Samuel sa stal zakladateľom vzťahu medzi kráľom a jeho prorokom, vzťah, ktorý pretrval až do zániku monarchie. V starostlivosti o zachovávanie Božieho práva sa v Samuelovi prelínajú úlohy sudcu a proroka. Dokázal ovplyvniť výber kráľov zo starovekého Izraela a obmedzovať kráľovu moc v súlade s Božím zákonom.
Okrem toho sa v textoch uvádza aj tradičná história jeho rodičov a toho, ako Chana svojím modlitným vyznaním a sľubom zasvätila Samuela Bohu. Samuel bol vychovaný v chrámovej službe a jeho výchova u Élího prispela k tomu, že bol spoľahlivým prorokom v čase, keď Izrael ešte nemal kráľa a vykonával obeť na mieste Šílo.
Konec života a dedičstvo
Samuelov pozemský život končí vo vysokém věku. Podle tradice má být jeho ostatky přeneseny z Judska do Konstantinopole během vlády císaře Arkádia. Samuelova skutočná úloha ako posledného súdcu a proroka je základom pre kontinuitu vzťahu medzi Božou autoritou a ľudskou autoritou v ďalších dejinách Izraela.
Textová poznámka: Jméno Samuel z hebrejských koreňov môže znamenat „vyslyšen Bohem“ alebo „žádaný od Boha“, čo sa hovorí v poznámkach k literárnym výkladům; význam slova „š’em“ znamená meno Božie a potvrdzuje slávnostné spojenie s Božím sľubom a povolaním.
Historie z prvej kapitoly knihy Samuelovej opisujú samovzývajúce modlitby Haniny, ktorá prosí o syna a po narodení Samaela ho zasväcuje Bohu na celý život. Chána svojim slzavým pôsobením učila nielen seba, ale aj ďalšie generácie, že Boh počuje modlitby a odpovedá na ne.