Postavenie evanjelického kostola v Liptovskom Mikuláši umožnil Tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781, na základe ktorého si už aj protestanti smeli stavať murované kostoly, aj keď mimo námestia, bez veže a zvonov.
Jednoduchá klasicistická stavba bez veže slúžila veriacim už takmer sto rokov, keď mesto zasiahol ničivý požiar a poškodil faru aj podkrovie chrámu. Počas obnovy steny kostola nadmurovali a k jeho južnej stene pristavili mohutnú vežu s dôstojným vstupom do chrámu.
Trojloďový zaklenutý priestor má nad bočnými loďami rozsiahle empory - chóry, vďaka ktorým patrí mikulášsky kostol s 1700 miestami na sedenie k najväčším evanjelickým kostolom na Slovensku. Interiéru s klasicistickou kazateľnicou dominuje veľký neskorobarokový stĺpový oltár s nadstavcom a bočnými úponkovými „ušami“, ktoré uzatvárajú spodný diel do tvaru kruhu.
Kazateľnicu daroval do kostola v roku 1806 liptovský župan Emerich Pongrácz s manželkou. Neskorobarokový oltár (v. 6,5 m) bohato zdobený drevorezbou so zlátenými prvkami. Po stranách obrazu Ukrižovaného Krista sú sochy evanjelistov Matúša a Jána, nad erbom donátora je postava archanjela Michala s diabolom pod nohami a symbol Božieho oka. Mramorová krstiteľnica z roku 1935 s medeným poklopom. Pamätné tabule venované Jurajovi Janoškovi, M. M. Hodžovi, Jurajovi Tranovskému, Vladimírovi Kunovi a 500. výročiu reformácie.
Pristavaná veža s tromi zvonmi a vstupným portálom. Pieskovcové sochy Juraja Tranovského a M. M. Hodžu.
Reformačné myšlienky Martina Luthera sa na začiatku 16. storočia rozšírili aj na územie Liptova. Mikulášske obyvateľstvo oslovili natoľko, že takmer celé prešlo k evanjelickému vierovyznaniu. Dokonca v Kostole sv. Mikuláša, patriacom katolíckej cirkvi, od polovice 16. storočia pôsobili len evanjelickí kazatelia; medzi nimi aj Juraj Tranovský, autor prvého evanjelického spevníka Cithara sanctorum.
Keď sa kostol v roku 1680 navrátil katolíckej cirkvi, ďalších sto rokov dochádzali evanjelici na bohoslužby do 8 km vzdialeného kostola v Paludzi. Obnovili si svoj Vrbickosvätomikulášsky zbor a venovali sa činorodej duchovnej práci, charite, školstvu aj kultúre. Ku kostolu postupne pribudla fara, evanjelická škola (dnes sídlo galérie), vydavateľstvo Tranoscius a cirkevný dom.
Sformovala sa tu evanjelická štvrť, ktorá sa za pôsobenia M. M. Hodžu stala miestom dejinných udalostí, ako bolo založenie prvého celonárodného kultúrneho spolku Tatrín a zostavenie Žiadostí slovenského národa - prvého politického programu Slovákov.
V ďalšom texte nastávajú ďalšie osobnosti a historické okamihy spojené s mestom a evanjelickou cirkvou, ktoré formovali duchovný a kultúrny život v regióne.
