V roku 1957 boli na najvyššom mieste akropoly hradiska pri Mikulčiciach odkryté zvyšky trojlodeovej baziliky s pretiahnutou polkruhovou ukončenou apsidou a dvojpriestorovou západnou prístavbou. Šírka objektu bola 11 metrov, dĺžka 35,5 metra. Rozmery kostola zväčšili spomínané prístavby na západnej strane - nartex (predsieň) a otvorené átrium. Podľa bohatej výbavy išlo o vysokopostavené osoby vtedajšej spoločnosti.
Podľa archeologických nálezov je trojlodný kostol s východnou apsidou a s jedinečným konštrukčným rytmom súčasťou komplexu akropole. Basilika sa považuje za najväčší známy chrám na území celej Veľkej Moravy. Rôzne rekonštrukcie ukazujú aj alternatívne podoby stavby, napríklad s hypotetickou inou formou západnej apsidy. Samotná bazilika vznikla v polovici 9. storočia a bolo v nej nájdených niekoľko bohato vybavených hrobov, čo svedčí o význačnom postavení pohrebných osôb.
Hradište Mikulčice-Valy je dnes národnou kultúrnou pamiatkou a jedným z najlepšie preskúmaných veľkomoravských centier. Slovanské hradište bolo významným opevneným raně stredovekým mocenským a duchovným centrom, situovaným pri rieke Morava. Systématický archeologický výskum sa začal v roku 1954 a trvá dodnes. Aglomerácia mala rozlohu približne 50 hektárov, pričom jadro na ploche 10 ha tvorili akropola a predhradie. Na akropoli sa nachádzali najvýznamnejšie stavby - palác, trojlodný chrám a ďalšie kostoly.
Pri Mikulčiciach sa našlo viac než 550 hrobov v okolí kostola, pričom početné hroby s bohatou výbavou potvrdzujú výnimočné postavenie pohrebov. Z pohrebísk pochádza aj známy nález opaskového kovania s rytinou postavy s orodujúcim gestom (tzv. oranta). Rozsiahle pohrebisko bolo skúmané aj v samotnom lese obce Těšice a v okolí rotundy KOSTELEC. Základné odkryvy jednotlivých kostolov a rotún sa postupne objavovali od 1950-tych rokov až do 1960-tych rokov, pričom v roku 1957 boli odkryté základy najväčšej dosiaľ známej velkomoravskej stavby - trojlodná bazilika.
Najstaršia časť hradišťa - akropola - obsahovala palác a ďalšie kostoly, pričom po objavení trojlodnej baziliky sa zvyšné stavby čiastočne dopĺňali a objavovali v nasledujúcich rokoch. V 60. rokoch boli odkryté aj ďalšie významné stavby: dvouapsidová rotunda na podhradí (rok 1960), západná apsida u VI. kostola a pohrebiská okolo nej. Základy ďalších kostolov (VIII., VII., IX., X.) boli objavované v priebehu rokov 1961-1964, pričom niektoré rotundy a kostoly vykazovali unikátne architektonické znaky. Získané materiály umožnili rekonštrukcie a lepšie pochopenie vnútornej aj vonkajšej štruktúry hradišťa.
Od 1990 sa archeológovia zamerali na systematické spracovanie obrovského množstva materiálu, vyhodnocovanie a publikovanie poznatkov, a súčasne viedli záchranné výskumy, ktoré významne prispeli k poznaniu najbližšieho zázemia centra. Vedúcimi výskumu bol PhDr. Poulík a ďalší výskumníci, ktorých práca je súčasťou publikácií Archeologického ústavu AV ČR v Brne.
Hlavné nálezy a ich význam
Trojlodná bazilika s východnou apsidou predstavuje jedinečnú sakrálnu architektúru Veľkej Moravy, ktorá po rokoch výskumu ostáva jedným z najdôležitejších vodítok k pochopeniu ranomedievalnej liturgie, architektúry a sociálneho delenia elít. V samotnom priestore kostola bolo objavených niekoľko hrobov s bohatou výbavou: zlaté gombíky, meč a dýka, bohaté kovové a textilné artefakty a ďalšie cennosti. V jednom z ženských hrobov sa našli aj zlaté hrozníčkové náušnice. Tieto nálezy spolu s množstvom ďalších šperkov a militárií z pohrebísk potvrdzujú vysoký spoločenský status pohrebovaných osôb a význam lokality v období Velkej Moravy.
Známym artefaktom je opaskové kovanie s rytinou postavy s orodujúcim gestom (oranta), ktoré pochádza z pohrebiska a svedčí o duchovnom a kultúrnom kode spolužitia veľkomoravského dvora a elít. V oblasti blízko Moravy sa nachádzajú aj zvyšky konštrukcií a mostových prívesov, ktoré umožnili rekonštruovať tok riek a technológiu stavby drevených mostov. Toto všetko dokazuje, že Mikulčice predstavovali centrálny bod Velkej Moravy s významnou architektúrou a množstvom pohrebísk sústredených okolo chrámov, čo z týchto miest robí kľúčový pohľad na raně středověké spoločenské štruktúry.
V súčasnosti je Hradiště Mikulčice-Valy považované za jednu z najvýznamnejších mestských a opevnených architektúr raného stredoveku v strednej Európe. Nálezy poukazujú na klíčový význam lokality v období Velké Moravy a dokumentujú množstvo kostolov a hrobov, ktoré spolu s palácom vytvárali silkový architektonický a sociálny systém. Celkovo bolo na Mikulčiciach doložených 12 kostolov a viac než 2500 hrobov, čo potvrdzuje vysokú úroveň osídlenia a spoločenskú štruktúru tohto územia.
Chronologický prehľad a významné okamihy výskumu
- 1954 - Zahájenie systematického výskumu hradišťa Mikulčice, prvé sondy v miestach dnešného II. kostola.
- 1957 - Odkrytie základov najväčšej dosiaľ známej velkomoravskej stavby - trojlodnej baziliky; objavené hroby nadväzujúce na interiér chrámu a blízke okolie.
- 1958 - Práca pokračuje objavom prvých významných stavieb, vrátane jedinečného knížecího paláca a ďalších kostolov.
- 1959 - Úplné odkrytie základov V. kostela s lichoběžníkovým chórom; nájdené zvyšky kovoliteckej dielne v okolí kostola.
- 1960 - Odkrytie základov dvouapsidovej rotundy na podhradí a nájdenie kôl po drevenom moste vo vodnom toku.
- 1961 - Pokračovanie archeologických prác: VIII. mikulčický kostol s „pokladom“ železných predmetov, a masívna rotunda VII. - IX. kostoly s niekoľkými nikami.
- 1963-1964 - Odkrytie Základov X. kostola a pokračovanie v skúmaní pohrebísk okolo kostolov; vybudovanie poznatkov o preddorí a podhradí.
- 1964 - Dokončenie odkryvov všetkých kostolných stavieb; terénny výskum sa sústreďuje na vnútorne štruktúry hradišťa a jeho okolia.
- 1990 - Zahájenie systematického spracovania materiálu a publikovanie poznatkov; pokračujú záchranné výskumy, ktoré dopĺňajú poznanie okolia centra.
Pod vedením vedúcich výskumu a podľa publikácií Poulík, L. Poláček a ďalších sa Mikulčice stali základnou témou štúdií o Velkej Morave a karpatskej oblasti strednej Európy. Architektonické a archeologické výsledky z Mikulčíc významne prispeli k pochopeniu raného stredoveku na území strednej Európy a sú kľúčovou témou v dejinách Moravy.
Vizuálne prvky a doplnkové materiály
Infografiky a mapy okolia Mikulčíc ukazujú rozlohu hradišťa (10 ha jadro, 50 ha celkovo), položenie akropoly a predhradí a rozmiestnenie hlavných stavieb na akropole: palác, trojlodná bazilika a ďalšie kostoly. Obrázky pohrebísk s bohatou výbavou dokumentujú spoločenskú hierarchiu a kultúrne bohatstvo Velkej Moravy, a zobrazenia rotún a kostolov približujú architektonické charakteristiky trojlodného chrámu a jeho západného nartexu.
Archeopark Mikulčice – Kopčany | CZ HD 1m
Okolie Mikulčíc s Moravskou riekou a lužnými lesmi predstavuje ideálne prostredie pre objavy a rekonstrukcie rázovitej architektúry. V texte sa pritom často uvádza, že hradiště Mikulčice-Valy bolo významné opevnené centrum s množstvom hrobov a kostolov, ktoré sa dnes stavajú v kontexte raného stredoveku a jeho spoločenského usporiadania.
Historické zdroje a publikácie z 50. a 60. rokov 20. storočia poskytujú základy pre pochopenie vývoja a funkcie trojlodnej baziliky a ďalších sakrálnych stavieb. Nárast výskumných bodov a systematická dokumentácia umožnili rekonštrukcie a lepšie pochopenie architektúry a technických detailov, ktoré dnes predstavujú kľúčový prierez do života veľkomoravskej spoločnosti a duchovného života raného stredoveku.