Jednu z najvýznamnejších sakrálnych pamiatok v Česku nájdeme v Kutnej Hore, v časti Sedlec. Je ním pôvodne kláštorný Kostol Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa postavený na prelome 13. a 14. storočia a renovovaný v osobitom štýle baroknej gotiky v 18. storočí.
Cisterciotský kláštor v Sedlci založili v polovici 12. storočia a podľa legendy podnet na jeho výstavbu dal známy olomoucký biskup Jindřich Zdík, ktorý sa osobne poznal s vtedajšou hlavou tohto rádu. Po založení tu vznikol pôvodný kláštor v románskom slohu, vrátane murovaného kláštorného chrámu. Jeho zvyšky sa našli pod súčasnou stavbou pri archeologickom výskume.
Na mieste románskej stavby postavili niekedy v rokoch 1290 - 1320 reprezentatívny päťloďový chrám v štýle severofrancúzskej cistercitskej architektúry obohatenej o prvky známe z nemeckých gotických katedrál. Mal pôdorys latinského kríža s prevýšenou hlavnou loďou, bez rozvinutejšieho vonkajšieho oporného systému, pričom nad krížením hlavnej lode s priečnou loďou sa nachádzala mohutná veža. Takúto veľkoryso riešenú stavbu dlhú 92 m a širokú 29 m si kláštor mohol dovoliť vďaka objavu ložísk striebornej rudy v okolí, ktoré viedli k založeniu mesta Kutná Hora.
V roku 1421 bol kláštor vyplienený a vypálený husitskými vojskami, ktoré pozabíjali aj väčšinu mníchov. Kláštorný život sa sem vrátil až v roku 1454 a v rámci toho podľa všetkého došlo aj k istej oprave chrámu. Po stabilizácii ekonimickej situácie kláštora sa rozhodlo o rozsiahlej oprave schátraného chrámu. Tej sa ujal v roku 1702 architekt Ján Blažej Santini-Aichel, ktorý kostol obnovil v jedinečnom štýle tzv. baroknej gotiky, pri ktorej rešpektoval gotické tvaroslovie.
Rozsiahla prestavba a realizácia barokovej výzdoby a zariadenia kláštor dosť finančne vyčerpali. Navyše len pár desiatok rokov po ukončení prác došlo v roku 1783 k zrušeniu kláštora nariadením cisára Jozefa II. Následne bol inventár rozpredaný v dražbe a chrám uzatvorený a odsvätený. V roku 1806 sa však kostol začal opätovne používať ako farský chrám, kým kláštorne budovy sa stali sídlom továrne na tabak.
V polovici 19. storočia došlo k oprave kostola (napr. položili novú dlažbu). Rozsiahla obnova objektu sa realizovala v rokoch 2001 - 2009. V tej dobe už bol (od roku 1995) zapísaný na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.
Podľa prameňov a popisov bolo Santiniho pôsobenie v Sedlci výrazné: rekonštrukcia zahŕňala aj úpravu vonkajšieho priestoru, transformáciu západného průčelia a jedinečné schodiská spiralové, ktoré sú svojím spôsobom charakteristické pre jeho architektúru. Interiér bol zdobený štukovými klenbami a freskami rôznych autorov. Celé dielo vzniklo v intenciách baroknej gotiky, ktorá rešpektuje a dopĺňa pôvodné gotické tvary chrámu.
- Ložiskové obohatenie Kutnej Hory vplyvom na vznik mesta zväčšilo význam kláštorného komplexu a chrámu.
- Rímsko-katolícky chrám pôvodne slúžil ako hlavný sakrálny a administratívny bod kláštora Sedlec.
- Renovácie 18. storočia priniesli jedinečný štýl baroknej gotiky, ktorý dnes definujúc vedúcu architektúru objektu.
Architektúra a umelecké prvky
Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa predstavuje päťloďový chrám s latinským krížom a vysokou, dominantnou vežou. Vnútorné priestory sú bohaté na štukové výzdoby a fresky, ktoré dotvárajú atmosféru sakrálneho priestoru a dotvárajú unikátny vzhľad baroknej gotiky. Svojou kompozíciou a pôdorysom predstavuje nápadnú ukážku prepojenia gotickej línií s barokovým prepracovaním.
UNESCO ho zapísalo na zoznam kultúrneho dedičstva už v roku 1995, čo potvrdzuje jeho medzinárodný význam a architektonickú výnimočnosť. Pôvodné gotické črty sa podarilo zachovať pri rekonštrukciách v 18. storočí, pričom Santini-Aichel presadil charakteristické prvky baroknej gotiky, ktoré sú pre Sedlec príznačné. Vnútri sú nápadité prvky ako klenby a organové prístroje, ktoré podporujú liturgický a estetický význam chrámu.
Historické súvislosti
Kostra kláštora v Sedlci je spojená s legendou o Jindřichovi Zdíkovi, čo dodáva pamiatke mystický a historický kontext. Rozsiahla kúpa a ťažký výdavok na prestavbu v 18. storočí boli pre kláštor významné a ovplyvnili jeho ďalšiu históriu aj po zrušení v roku 1783. Po postupnom návrate k užívaniu chrámu ako farského chrámu v roku 1806 získal Sedlec opäť kľúčový postavenie v duchovnom živote regiónu.
V 19. storočí bola realizovaná ďalšia oprava chrámu, ktorá zahrňovala aj úpravu podláh. V súčasnosti je objekt centrom kultúrneho a turistického záujmu a predstavuje významný bod na trasách história a architektúry v Českej republike.
Informácie o pamiatke sú doplnené aj o ďalšie zdroje: Arnet, J.: Chrám Nanebevzatí Panny Marie a sv. Jana Křtitele. Sedlec - Kutná Hora. Vyd. Gloriet, 2011. - Bartoš, M.: Památky Kutnohorska. Nemovité kulturní památky okresu Kutná Hora.