Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 6. Váš prehliadač nepodporuje natívne prehrávanie audio záznamov. Svätý Otče, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna, Slovo života, ktoré sa pre nás stalo telom, zošli na nás svojho Ducha Svätého; nech otvorí naše uši, aby sme pozorne počúvali slovám Písma a nech osvieti naše mysle, aby sme ich chápali do hĺbky. Učiň vnímavými naše srdcia, aby sme s radosťou prijali tvoju vôľu a pomáhaj nám vydávať o nej svedectvo v živote.
Koncepce odčinení zla a Služebník Izaiáše
V náboženskom chápaní bola vždy veľká dôležitosť pripísaná kultu a obetiam zmierenia, ktoré mali úlohu odčiniť hriech spáchaný človekom a obnoviť narušený vzťah a rovnováhu medzi človekom a Bohom. V súvislosti s odčinením zla ľudských hriechov je mimoriadne dôležitým posvätný text, ktorý sa označuje ako 4. Budeme sa venovať textu celej 4. piesne o Božom služobníkovi, tak ako sa nachádza v záverečných veršoch 52. kapitoly a v 12 veršoch 53. kapitoly Knihy proroka Izaiáša.
13 Hľa, úspech bude mať môj služobník, pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi.14 Ako sa nad ním zhrozili mnohí, - veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku - 15 tak ho budú obdivovať mnohé národy, králi si pred ním zatvoria ústa. Veď uvidia, o čom sa im nevravelo, a poznajú, čo neslýchali!
Kým iní vidia utrpenie, text ukazuje posolstvo, že Služobník niesol choroby a bôľmi sa on obťažil, a my sme ho pokladali za zbitého. Odtiaľ vychádza hlavná myšlienka: vina a trest sú naše, bolesť je jeho. A jeho bolesť je uzdravujúca, pretože môže viesť k pokániu a odhaleniu zla v srdci človeka.
Postupné odhalenie viny ľudí
Máme tu bližšie neurčenú skupinu osôb, ktorá začína rozprávať. Keď vnímajú príbeh služobníka, dostávajú sa do stavu, že si uvedomia svoju vinu: uznávajú, že oni sú zodpovední za bolesť spôsobenú Služobníkovi. Hriechy sú ich, nie jeho, hoci na začiatku podobne ako Jóbovi priatelia aj oni verili, že Služobníka potrestal sám Boh. Služobník však prijíma to, že bude niesť dôsledky zla všetkých ostatných a vytvára sa príležitosť, že svojim nevinným utrpením im môže otvoriť oči, aby spoznali svoj hriech.
Bolesti Služobníka totiž dokazujú jestvovanie zla a hriechu, nejde však o hriech toho, kto trpí, ale tých, ktorí mu bolesť a smrť spôsobujú. Dá sa povedať: „vina a trest“ je náš, „bolesť“ je jeho! A jeho „bolesť“ je zachraňujúca, pretože je schopná vzbudiť pokánie, vyvolať bolestné odhalenie zla, ktoré sa nachádza v hĺbke srdca každého z človeka.
Toto všetko je súčasťou presného plánu: „Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých“. Aj jeho mlčanie je príznačné. Človek zaťažený utrpením zvyčajne hlasito dáva najavo svoju opustenosť a svoj hnev. V knihe Jób a v žalmoch muž, ktorý trpí, „kričí, vzýva, stoná...“. Všetci spoznávajú, že proti Služobníkovi bol vynesený mylný rozsudok a že bolo voči nemu uplatnené hrozivo nespravodlivé rozhodnutie.
Prijatie obete a Kristov kristologický výklad
Služobník sa tvárou v tvár tomuto nespravodlivému odsúdeniu nebránil, nežiadal Boží trest a odsúdenie pre svojich prenasledovateľov. Nakoniec bol „odstránený zo sveta“. Zlo neznesie dobro, temnota neprijíma svetlo. V živote sa zdá, že zlo a temnota víťazia. Aj ohľadom Služobníka sa teda zdá, že jeho jestvovanie končí tragickou porážkou. Po jeho smrti je síce uznaná jeho nevina: nie je to už neskoro?
Avšak smrť Služobníka nie je definitívnym koncom; naopak, otvorí nečakané tajomstvo života: púčik, o ktorom sa myslelo, že vyhynul, naďalej rastie a prekvitá. Spravodlivému a vernému Služobníkovi je znova dopriate kontemplovať svetlo. Verše Izaiáša 53,10 uvádzajú, že Pán si Služobníka zamiloval, a že zdrviť ho utrpením bolo súčasťou jeho plánu.
Štvrtá pieseň o Božom služobníkovi v Knihe proroka Izaiáša je príspevkom k hľadaniu odpovede na otázku, ako prelomiť kruh hriechu a trestu a nahradiť ho uzdravením, ktoré prichádza z úprimného prijatia Božieho milosrdenstva a spravodlivosti. Zmysel textu vyúsťuje v to, že Pánov služobník nesie následky zla komunity a tým sa približuje k Bohu a ľuďom.
Podľa starovšetkých príkladov a novozmluvného výkladu, Kríž je zjavením Boha a človeka. Benedikt XVI. dopĺňa, že pravý spravodlivý v svete býva prenasledovaný, a že Kristus ako ukrižovaný sa stáva vzorom vzťahu človeka k Bohu i k druhým. Kríž nezobrazuje len človeka, ale aj Boha, ktorý sa stotožňuje s človekom až do konca a zachraňuje ho.
Duchovné uzdravenie, kázanie a varovanie pred herezami
Opísané verše a ich výklad vedú k poznaniu, že Božia moc uzdravovania zasahuje do hriechu a duchovného zdravia, nie len do tela. Smrť Služobníka je zmiernou obetou, ktorá umožňuje uzdravenie pre mnohých a oslobodenie z bôľov dôsledkov hriechu. V súvislosti s výkladom sa objavuje aj kritika učení Hnutí Víry, ktoré z týchto veršov vyvodili extrémne výklady o fyzickom uzdravení a magických praktikách. Tieto interpretácie sú považované za heretické a nepevné na Písme, keďže zdôrazňujú človekom vyvolané uzdravenie a redukujú Božiu moc na myslenie a vôľu človeka.
Podľa pasáží Nového zákona je Kristovo utrpenie a ukrižovanie plným spôsobom plnením Písma a ukazuje smerovanie kresťanského učenia. Ježíš povedal, že lekár nepotrebuje zdravé, ale nemocné, a to má vyjadrovať skutočnosť, že uzdravenie najprv zasahuje dušu a potom telo.
Súčasné povzbudenie pre Cirkev
Odzrkadlenie rán a odhalenie lásky a odpustenia v "otvorenom boku" Krista predstavuje spôsob, akým Cirkev prekonáva duchovné rany a oslabuje démonickú moc. Je to výzva, aby veriaci rozvíjali svoje vzťahy a hľadali jednote v Kristovom učení a slove. Svedectvo krvi a odpustenia je silným argumentom, že dobro je silnejšie než zlo a láska mocnejšia než smrť.
